História farnosti

Prvý drevený kostol bol postavený v roku 1790. Kaplánom sa stal Martin Urbanecz, za ktorého bola postavená drevená farská budova.

História

Prvé zmienky o Detvianskej Hute sa datujú k roku 1761, kedy začalo osídľovanie tohto kraja a započala sklárska výroba. V roku 1785 začala cirkevná vrchnosť uvažovať aj o výstavbe kostola a farskej budovy, pretože v tom roku bolo v Detvianskej Hute 590 duší. Prvý drevený kostol bol postavený v roku 1790, 21. novembra ho posvätil detviansky farár Juraj Spaczynský. Prvým  kaplánom sa stal v tom istom roku Martin Urbanecz. Ešte za prvého kaplána bola postavená drevená farská budova.

Časom narastal počet obyvateľov Detvianskej Huty. Kráľovská miestodržiteľská rada rozhodla 23.9.1803, že Detvianska Huta bude mať samostatnú faru. Za jej prvého farára bol kanonicky ustanovený doterajší miestny kaplán Tomáš Červeň 25.1.1804. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa zhoršil technický stav dreveného kostola. Farníci si v roku 1842-1843 postavili nový murovaný kostol v neorománskom slohu. Stalo sa tak za pôsobenia pána farára Jozefa Dvorského . V roku 1855 bola z kameňa postavená aj nová budova fary. V rokoch 1878-1894 vo farnosti požehnane účinkoval národovec Peter Tomkuljak. Tomkuljak dal obnoviť kostol, vyvýšil vežu a do kostola zakúpil nový šesťregistrový orgán. Založil knižnicu, venoval sa ovocinárstvu a včelárstvu. Zakladal spolky miernosti, a vo svojich kázňach poukazoval na škodlivosť alkoholizmu medzi huťanmi.

(prebraté z detvianskahuta.eu)

Osobnosti ktoré pôsobili vo farnosti

Peter Tomkuljak, farár v Detvianskej Hute

Peter Tomkuljak sa narodil 29.6.1838 v Krivej (okres Dolný Kubín). Bol kultúrnym činiteľom, národovcom. Študoval v Levoči, Spišskej Kapitule, teológiu absolvoval v Banskej Bystrici. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz v Jastravej, Kremnici, v rokoch 1869-78 ako profesor teológie v banskobystrickom seminári. V rokoch 1878 až 1894 bol farárom v Detvianskej Hute. Tomkuljak dal obnoviť kostol, vyvýšil vežu a do kostola zakúpil nový šesťregistrový orgán. Založil knižnicu, venoval sa ovocinárstvu a včelárstvu. Zakladal spolky miernosti, a vo svojich kázňach poukazoval na škodlivosť alkoholizmu medzi huťanmi.

Vyvíjal bohatú kultúrno-osvetovú a publicistickú činnosť. Je autorom mnohých článkov o ovocinárstve, národopisných príspevkov o Detve, rozpomienok na starších slovenských kultúrnych dejateľov a iných statí v súdobej tlači. Zomrel 30.9.1894 vo Zvolene.

Juraj Vojenčiak, SVD, veľký misionár

Juraj Vojenčiak sa narodil 19. októbra 1921 v Detvianskej Hute. Jeho začiatky v reholi boli v Misijnom dome Božského Srdca vo Vidinej, kam ho z Detvianskej Huty, z lazov Bratkovice, priviedla v roku 1936 jeho zbožná matka. Večné sľuby zložil roku 1948 a za kňaza ho vysvätili o rok neskôr. Po vojne odišiel do Ríma, kde dokončil svoje teologické štúdiá a bol vysvätený.

Misijné určenie dostal spolu s ďalšou skupinou slovenských misionárov pre Indonéziu. V rokoch 1950 až 1992 tam pracoval ako misionár na ostrove Flores.

Na Slovensko sa vrátil v apríli 1992 a ujal sa vedenia Pápežských misijných diel. S obdivuhodným nadšením a húževnatosťou kládol nové základy tejto inštitúcie na Slovensku. Pracoval až do roku 1998, keď odovzdal rozbehnuté dielo do rúk Františka Kapusňáka SDB. Potom sa stal duchovným v Kongregácii milosrdných sestier sv. Vincenta v Bošanoch.

Poslené mesiace života strávil v materskom dome slovenskej provincie Spoločnosti Božieho Slova v Nitre na Kalvárii. Juraj Vojenčiak zomrel 15. októbra 2001, v deň keď si spolu s ďalšími jubilantmi pripomenul svoje 80. narodeniny.