Čo znamená miništrovať?

Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare, čo v preklade znamená slúžiť, posluhovať. Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri pri slávení eucharistickej obety, pri vysluhovaní sviatosti a pri ostatných úkonoch a obradoch. Chlapcov ktorí vykonávajú túto službu voláme miništranti. Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu. Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom, vo svätej omši sa sprístupňuje nekrvavím spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži, ktorou sa svojmu Otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn. Miništrant je po kňazovi najbližšie k samému Ježišovi Kristovi opravdivo, skutočne a podstatne prítomnému vo Sviatosti oltárnej pod spôsobom chleba a vína. Rozumieme predovšetkým čistotu srdca, vyvierajúcu z pevnej viery v Ježiša Krista a z vrúcnej lásky ku nemu. Miništrant má byť čistý v myšlienkach, slovách i v skutkoch. Nečisté myšlienky sú príčinou straty posväcujúcej milosti. Miništrant sa nemá pozerať na neslušné časopisy, nemá sledovať nevhodné filmy ani televízne programy a nemá neslušne a vulgárne hovoriť.Svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí používajú vulgárne slová, má napomínať, a ak to nepomôže, nestretávať sa s nimi. Miništrant sa nemá prehrešovať proti šiestemu prikázaniu, pamätajúc na slová sv. Pavla: „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?“ V tomto zmysle má mať neobmedzenú dôveru k svojmu duchovnému otcovi. Nemá sa však prehrešovať ani ostatným Božím a cirkevným prikázaniam. Ak sa previní, má oľutovať svoj čin a vo sviatosti zmierenia obnoviť čistotu svojej duše, aby poslanie miništranta mohol vykonávať na osoh sebe aj ostatným. Miništrant je povinný zachovávať telesnú čistotu. Šaty aj obuv musia byť vždy čisté, vlasy ostrihané a učesané. Z praktických dôvodov má byť v sakristii zrkadlo a každý miništrant má mať svoj hrebeň. Dôležitá je čistota rúk a nechtov. Upravený a čistý na duši i na tele má miništrant plniť svoje miništrantské poslanie. Usilovnosť miništranta spočíva v oddanej službe pri Pánovom oltári. Miništrant si má svoje povinnosti plniť presne. Na liturgické obrady má prichádzať na čas, aby mal čas na pokojnú a dôslednú prípravu. Miništrant sa má usilovne učiť. Má poznať všetky liturgické knihy, rúcha, nádoby a všetko, čo je spojené s miništrantskou službou. Má veľa čítať a študovať náboženskú literatúru a šíriť ju medzi mladými. Nesmie však zanedbávať ďalšie predmety, aby získal čo najviac vedomostí. Má sa vedieť kultúrne vyjadrovať a správať. V posledných rokoch je aktuálne aj ovládanie práce na počítačoch a štúdium cudzích jazykov. O svoje zdravie sa má starať športovaním v rámci svojich schopností a možností. Mať vzdelaných a múdrych miništrantov je želaním celého kresťanského spoločenstva. Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhoduje prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť vzorom predovšetkým pevnou vierou v Pána Ježiša. Svätý Pavol apoštol povedal: A keby som mal takú silnú vieru, žeby som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“ (1 Kor 13,2) Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery Ježiša Krista. Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotirečí Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne. Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im, neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť svätú čistotu.Taký chlapec je radosťou rodiny i celého kresťanského spoločenstva. Miništrant má byť teda vzorom v kostole, najme pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch. Má byť vzorom v správaní sa v škole i doma. Má byť úctivý k starším a pomáhať chorým. Lebo nežije sám, ale žije s ním Kristus, ktorý je cesta, Pravda a Život, ktorý je vzorom všetkým i našim mladým kresťanom. Pramení z jeho viery v Boha a z jeho lásky j nemu a treba ju chápať ako určitý stupeň dokonalosti a svätosti. Miništrant má byť zbožný, aby mohol byť Pánov svätý. Pod zbožným človekom si mladý ľudia nemajú predstavovať nejakého zadumaného a zachmúreného starca. Zbožnosť a svätosť je radosť. Radosť v Pánovi. Pred poslednou liturgickou reformou kňaz sa s miništrantmi modlil takto: Kňaz: Pristúpim k Božiemu oltáru. Miništrant: K Bohu, ktorý ma potešuje od mladosti. Áno, prichádzame k Bohu, ktorý nás stále potešuje. O to viac musí miništrant chápať toto potešenie, túto radosť zo služby pri oltári Pána. Táto radosť má byť radosťou, akú prežívajú anjeli v nebi. Má to byť radosť jeho mladosti, jeho celého života. Miništrant denne prichádza k Boju, ktorý ho potešuje, dodáva mu silu byť zbožným a svätým. Túto radostnú zvesť a zbožnosť pociťuje stále v kostole aj v škole, doma aj na ulici, medzi priateľmi aj pri hrách, pri učení aj pri práci. A pociťuje ju aj vtedy, keď sa mu za to posmievajú. Toto všetko znesie pre svoju vieru v Pána Ježiša a pre lásku k nemu, lebo je povolaný k jeho službe a k svätosti. Miništrant ako služobníka Pána má vždy zarmútiť, ak sa pácha hriech a zlo. Má ho to však povzbudiť k zvýšenému úsiliu pri konaní dobra, najmä modlitbou, apoštolátom slova a navonok, najmä pri oltári. Miništrant má pravidelne pristupovať k sviatostiam, najmä k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Má sa denne modliť ráno aj večer. Večernú modlitbu je dobre spojiť so zamyslením, ktoré nazývame aj večerné spytovanie svedomia. V spytovaní svedomia má miništrant svoje myšlienky, slová a skutky dávať do súladu zo svojou vierou a porovnať svoje konanie, skutky, slová, myšlienky s tým, ako by sa zachoval v takýchto konkrétny situáciách Pán Ježiš. Pred začatím každého liturgického obradu a po jeho skončení sa má poďakovať Pánu Ježišovi za milosti, ktoré dostal pri najsvätejšej obete. Modlitby môže vybrať a navrhnúť duchovný.Zbožnosť miništranta nemožno merať podľa množstva a dĺžky modlitieb, ale podľa jeho živej a radostnej viery. Len miništrant plný zbožnosti, svätosti a radosti je správnym služobníkom oltára a pomocníkom kňazov.