Lektor je hlasom Krista!

Už podľa veľmi starej cirkevnej tradície, v súlade s rozdelením liturgických funkcií, biblické čítania prednáša (okrem evanjelia) lektor, ktorý vykonáva svoju vlastnú funkciu aj v prípade, že sú na liturgii prítomní aj posluhujúci vyššieho stupňa. Od čias Tertuliána patrí lektor medzi duchovenstvo. Má byť náležite pripravený a schopný dobre predniesť text.

Keď číta lektor vtedy je zrejmé, že aj celebrant patrí k poslucháčom Božieho slova. Lektor môže predniesť úmysly všeobecnej modlitby a niekedy aj žalm. Lektor má milovať Sväté písmo, študovať ho a často ho čítať. Dnes sa lektorát chápe ako služba (ministerium), ktorá je popri diakonáte, podobne ako akolytát určovaná aj laikom.

Lektor nesmie byť pri čítaní nudný a nevýrazný. Ak tak je, čítania pri bohoslužbách nie sú v skutočnosti počúvané, lebo sú jednotvárne. A to je veľká škoda, lebo tak veriacim uniká poklad Božieho slova. Lektor musí poznať a milovať to, čo číta. Nesmie text čítať z „fleku„, musí sa pripraviť. Lektor, aby dobre vedel prečítať text, potrebuje rozumieť čítaniu na daný deň: zameranie úryvku, kontext úryvku a dôvod úryvku.

Lektor musí zvládať aj technickú stránku prednesu textov, musí ovládať umenie komunikácie. Posledným cieľom lektora je čítať Božie slovo nahlas tak, aby poslucháči mohli slovo počuť zreteľne, rozumeli jeho významu a boli pohnutí v hĺbke svojich sŕdc zjavením Boha. Lektori sú ustanovení na prednes čítaní zo Svätého písma okrem evanjelia. Je im odovzdaná osobitná úloha v Božom ľude, ktorá má základ v Božom slove. Majú sa usilovať, aby sa u veriacich pri počúvaní posvätných čítaní vznietila v srdci láska k Svätému písmu a živý záujem oň…

Konštitúcia o liturgii, II. vatikánskeho koncilu, Sacrosanctum concilium, hovorí, že „Kristus je stále prítomný vo svojej Cirkvi, najmä v liturgických úkonoch. … Prítomný je vo svojom Slove, lebo on sám hovorí, keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo.“ (SC 7). To znamená, že keď lektor ohlasuje Božie slovo počas liturgie, Kristus sám hovorí zhromaždeniu. Lektorov hlas sa stáva Božím hlasom; lektor je hlasom Krista. Lektor sprostredkúva hlas Boha. Lektor má vznešenú úlohu, lebo svojím hlasom vytvára most medzi posvätným textom a srdcom – mysľou – dušou poslucháča.

AKO LEKTOR

Kódex kanonického práva, je kódexom Druhého vatikánskeho koncilu…:

Kán. 230 – § 1. Laickí muži, ktorí majú vek a vlohy stanovené dekrétom Konferencie biskupov, môžu byť predpísaným liturgickým obradom nastálo prijatí do služby lektora a akolytu; toto udelenie služieb im však nedáva právo na poskytovanie materiálneho zabezpečenia alebo remunerácie zo strany Cirkvi.
§ 2. Na základe dočasného poverenia laici môžu pri liturgických úkonoch plniť úlohu lektora; takisto všetci laici môžu vykonávať úlohu komentátora, speváka a iné úlohy podľa normy práva.
§ 3. Kde to potreba Cirkvi vyžaduje, pri nedostatku služobníkov môžu aj laici, hoci nie sú lektori ani akolyti, zastávať niektoré ich služby, totiž vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať krst a rozdávať sväté prijímanie podľa predpisov práva. (Kódex kánonického práva Katolíckej cirkvi, 2001)

Kán. 231 – § 1. Laici, ktorí sa natrvalo alebo na nejaký čas oddávajú zvláštnej službe Cirkvi, majú povinnosť, aby si osvojili primeranú formáciu, vyžadovanú na náležité plnenie svojej úlohy, a aby túto úlohu plnili svedomite, horlivo a usilovne.

Odporúčané:

Viac o službe lektora, ako správne prednášať Božie slovo… nájdete na www.lumen.sk v rubrike „Archív“ – „Choďte a hlásajte“

Sväté Písmo pri bohoslužbe

Jestvujú rôzne spôsoby, ako sa môžeme zoznámiť s Božím slovom. Najdôležitejším a súčasne najprístupnejším spôsobom je načúvanie Božiemu slovo pri bohoslužbe.

Pri nedeľných čítaniach je trojročný cyklus:

Rok A – Matúšovo evanjelium

Rok B – Markovo evanjelium

Rok C – Lukášovo evanjelium

Poslucháčom je postavený pred oči obraz Boha, ktorý sa definitívne zjavil v Ježišovi: v ňom ako očakávanom Mesiášovi a pánovi cirkvi, ktorý ukazuje svojim učeníkom novú životnú cestu (Matúš); v mocnom Ježišovom pôsobení a vedeniu učeníkov ku viere pri jeho smrti a zmŕtvychvstaní (Marek); v Ježišovej dobrote a láske k ľuďom (Lukáš).

Bohoslužba sa stáva „Školou Božielo slovo“ aktívnou účasťou veriacich.

Pre prečítaní čítania dáva spoločenstvo veriacich odpoveď responzóriovým žalmom. Čítanie evanjelia uvíta spoločenstvo spevom Aleluja. Súhlasom s počutým Božím slovom vyjadrujeme vyznaním viery a svojou starosťou o solidaritu s úmyslami celé farnosti vyjadrujeme v prosbách. Uvedomelým vonkajším postojom rastie naša schopnosť vnímať a prijímať Božie slovo za svoje.

Boh vždy, keď zvestuje Svoje slovo, očakáva odpoveď, ktorá je súčasne počúvaním aj klaňaním sa „v Duchu a pravde.“ (Lekc. 6)

Úzke spojenie liturgie slova s eucharistickou liturgiou pri slávení Svätej omše vyžaduje od veriacich, aby sa zúčastnili na slávení už od začiatku, aby ho pozorne sledovali a nakoľko je to možné, aby boli pripravení počúvať, najmä tým, že si vopred nadobudnú hlbšie poznanie Svätého písma. Toto úzke spojenie dá podnet, aby sa veriaci usilovali o hlbšie chápanie liturgických textov, ktoré sa čítajú, a aby ochotne odpovedali spevom.

A tak môžu veriaci dať Božiemu slovu živú odpoveď, plnú viery, nádeje a lásky, modlitbou a obetovaním seba samého nielen pri liturgickom slávení, ale aj v celom svojom kresťanskom živote (L 48).

Posvätné ticho

Liturgiu slova treba sláviť tak, aby napomáhala rozjímaniu. Preto sa treba vyhnúť náhleniu, ktoré prekáža sústredeniu. Rozhovor medzi Bohom a ľuďmi, konaný za pomoci Svätého Ducha, žiada si krátke chvíle ticha, prispôsobené zídenému zhromaždeniu, keď srdce prijíma Božie slovo a pripravuje odpoveď v modlitbe (L 28, VSRM 23).

Výchova lektorov

K správnemu chápaniu Božieho slova, ktoré sa čítaniami sprístupňuje zhromaždeniu, vedie predovšetkým spôsob prednesu lektorov, ktorí majú čítať nahlas, jasne a zrozumiteľne (L13).

Čítanie biblického textu potrebuje vzdialenejšiu a bližšiu prípravu. Ku vzdialenejšej patrí dôstojný postoj ku slovu Božiemu, určité znalosti Písma. K bližšej príprave patrí pripravenie kníh, prečítanie textu, naplánovanie páuz a pod. O úlohe lektora hovorí jeden text z prvotnej cirkvi: „Snažte sa Božie slovo vo svojich čítaniach prednášať pre pochopenie a vzdelanie veriacich zreteľne a zrozumiteľne, bez akýchkoľvek skomolení. Nikdy nesmie byť vaša nedbalosť pre čítaní dotknutá pravda Božieho slova. Čo čítate ústami, mali by ste veriť srdcom a dokazovať skutkami, aby vaši poslucháči mohli byť súčasne poučovaní slovom i príkladom. Keď čítate mali by ste stáť na vyvýšenom mieste, aby vás všetci mohli počuť i vidieť. Týmto postavením sa všade taktiež vyjadruje, že musíte vynikať nad ostatnými, aby ste všetkým ktorí vás vidia a počujú dávali predstavu, ako kresťan žije. To nech pôsobí boh vo vás svojou milosťou.

Biblická príprava: pochopiť čítania v ich kontexte a svetlom viery porozumieť jadro zjavenej zvesti

Liturgická príprava: chápať zmysel a štruktúru liturgie slova a vzájomný vzťah medzi LS a LE.

Technická príprava: umenie čítať pred ľuďmi.

Sväté Písmo vo veľkonočnom období

„Päťdesiat dní od veľkonočnej nedele, ku nedeli svätodušnej, sa má sláviť s radosťou a jasotom ako jediný sviatočný deň, priam ako veľká nedeľa“ (sv. Atanáz).

V rannej cirkvi sa počas tohto obdobia nepripúšťala modlitba „pokľakačky“ ani žiadny pôst, ako to výslovne stanovil aj Nicejský koncil.

Prečo sa slávi 50 dní?

Židovský kalendár mal sedem týždňov po Veľkej noci (pesach) sviatok šavuot, ktorému sa v gréckom prostredí hovorilo pentekoste (päťdesiaty deň).

Veľkonočná doba je akoby „oktáva oktáv“ (7 x 7).

Všetkých sedem nedieľ veľkonočnej doby sú v pôvodnom význame nedeľou veľkonočnou, preto majú svoje vlastné texty, a to vo veľkonočnom duchu.

1. čítania pochádzajú vždy zo Skutkov apoštolov. Dnešným cirkevným obciam majú stavať pred oči príklad života a svedectva prvokresťanskej obce rastúcej z moci Vzkrieseného a z jeho Ducha.

2. čítania pochádzajú z 1 Pt (A), 1 Jn (B), a Zjv (C), pretože svojou radosťou z viery a pevnou nádejou najlepšie zodpovedajú duchu veľkonočnej doby.

Evanjeliá sa v nedele čítajú perikopy, ktoré sú sústredené na Ježišovo vzkriesenie, zvlášť Jn evanjelium.

Príklad evanjeliá v roku „C“

2. veľkonočná nedeľa – Zjavenie jedenástim a zvlášť Tomášovi (Jn 20, 19 – 31)

3. veľkonočná nedeľa – Zjavenie v Galilei, zvlášť Petrovi (Jn 21, 1 – 19)

4. veľkonočná nedeľa – Ježiš dobrý pastier (Jn 10, 27 – 30)

5. veľkonočná nedeľa – Nové prikázanie lásky (Jn 13, 31 – 35)

6. veľkonočná nedeľa – Ježišov odchod k Otcovi (Jn 14, 23 – 29)

7. veľkonočná nedeľa – Veľkňazská modlitba, jednota (Jn 17, 20 – 26)

Liturgické texty sa zvlášť obracajú k tým, ktorí boli pokrstení pri Veľkonočnej vigílii.

Rozvíjajú dôsledky ponorenia sa (krstu) do veľkonočného tajomstva Ježišovho zmŕtvychvstania.