Narodiť sa z Ducha

Tento je spravodlivým farizejom. Pocítil nepokoj, pretože je to muž, ktorý čítal prorokov a vedel, že to, čo Ježiš robí, bolo ohlásené prorokmi. Cítil nepokoj a išiel sa porozprávať s Ježišom: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ“ – toto je do istej miery vyznanie. „Lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“ A tu zastane. Zastane pred slovami „tak teda“: ak toto hovorím, „tak teda…“!

A Ježiš odpovedal. Odpovedal tajomne, ako to on, Nikodém, nečakal. Odpovedal tým obrazom narodenia: „Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo“. A on, Nikodém, cíti zmätok, nerozumie a vezme Ježišovu odpoveď doslovne: „Ale ako sa môže človek narodiť, keď je už starý?“

Narodiť sa zhora, narodiť sa z Ducha. To je ten skok, ktorý Nikodémovo vyznanie musí urobiť a on nevie ako ho urobiť. Pretože Duch je nepredvídateľný. Definícia Ducha, ktorú tu Ježiš dáva, je zaujímavá: „Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha“, čiže je slobodný. Človek, ktorý sa nechá viesť z jednej strany na druhú Duchom Svätým: toto je sloboda Ducha. A kto takto koná, je človekom poslušným, a tu sa hovorí o poddajnosti voči Duchu Svätému.

Byť kresťanom nie je iba dodržiavať Božie prikázania: tie treba plniť, to je pravda; avšak ak zostaneš len pri tom, nie si dobrým kresťanom. Byť kresťanom znamená dovoliť, aby do teba vstúpil Duch a viedol ťa. Viedol ťa tam, kam chce on. V našom kresťanskom živote sa mnohokrát zastavíme ako Nikodém pred slovami „tak teda“, nevieme aký krok urobiť, nevieme ako ho spraviť alebo nemáme dôveru v Boha, aby sme tento krok urobili a dovolili vstúpiť Duchu. Znovu sa narodiť znamená nechať, aby Duch vstúpil do nás. A aby to bol Duch, kto ma vedie, a nie ja. A takto slobodný, s touto slobodou Ducha, čo nikdy nevieš, kam ťa privedie.

Apoštoli, ktorí boli vo Večeradle, keď prišiel Duch Svätý, vyšli kázať s tou odvahou, s tou smelosťou… Netušili, že by sa to mohlo udiať; a vykonali to, pretože ich viedol Duch. Kresťan sa nikdy nesmie zastaviť iba pri dodržiavaní Božích prikázaní: treba ich plniť, ale treba ísť ešte ďalej, k tomuto novému narodeniu, ktoré je narodením sa z Ducha, ktoré ti dá slobodu Ducha.

A toto je to, čo sa udialo v tejto kresťanskej komunite v Prvom čítaní, potom čo sa Ján a Peter vrátili z výsluchu, ktorý mali u kňazov. Išli za svojimi bratmi v tejto komunite a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. A komunitu, keď to počula, to všetkých spoločne trochu vyľakalo. A čo urobili? Modlili sa. Nezastavili sa pri pravidlách opatrnosti: „nie, teraz spravme takto, budeme mať väčší pokoj…“ Nie. Modlili sa. Aby to bol Duch, kto im povie, čo by mali robiť.