Vy ste svetlo sveta

V. NEDEĽA V OBDOBÍ CEZ ROK – 5.február 2017
VY STE SVETLO SVETA
Komentár p. Alberto Maggi OSM
Mt 5,13-16
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.
Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Nový vzťah medzi človekom a Bohom, ktorý Ježiš prišiel ponúknuť, nemôže byť obsiahnutý v starej Mojžišovej zmluve. Preto bolo potrebné, aby Ježiš navrhol novú a sformuloval ju v Matúšovom evanjeliu, v blahoslavenstvách. Na záver blahoslavenstiev Ježiš adresuje svojim učeníkom drsné, ale aj slová nádeje a dôvery: „vy ste soľ zeme“. Aký význam má soľ? Musíme to pochopiť v kontexte tej doby a kultúry: soľ bola veľmi, veľmi cenná, vieme, že slovo plat v latinčine salarium pochádza od soli, ktorou boli vyplácaní vojaci. Soľ sa používala na uchovávanie, konzervovanie potravín. A tak z týchto jej fyzickálno – materiálnych vlastností pochadza jej symbolický význam: pretože soľ konzervuje, predstavuje to, čo robí stále aktuálnym, konkrétnym a trvalým, napríklad dohodu, zmluvu. Keď si vtedy podávali ruky na znak dohody, alebo ak spísali zmluvu, na podané ruky, či na zmluvu hodili štipku soli, čo znamenalo: to je platné navždy. Potom ako Ježiš vyhlásil blahoslavenstvá, hovorí svojim učeníkov: „vy ste soľ zeme,“ čiže vaša vernosť tomuto plánu ho robí konkrétnym, aktuálnym.
Ježiš však napomína: „ak soľ stratí chuť“ evanjelista tu používa sloveso, ktoré je preložené ako „stratiť chuť“, jedná sa však o sloveso „zošalieť, zblázniť sa, zhlúpnuť“, ktoré sa nepoužíva na veci, ako je soľ, ale len pre ľudí. To isté slovo neskôr použije Ježiš, keď bude hovoriť o hlúpom, hlúpom mužovi, ktorý si postavil dom nie na skale, s pevnými základmi, ale na brehu mora, na piesku. Je to obraz hlupáka, ktorý počúva Pánove slová, ale ich nepraktizuje. Po tom, ako Ježiš vyhlásil blahoslavenstvá varuje svojich učeníkov: ak tieto blahoslavenstvá prijímete, počúvate, ale ich neuskutočňujete, ste ako blázni, hlupáci, ako soľ, čo sa zbláznila. „Čím ju osolia?“ Neexistuje žiadna možnosť. A tu je vážne Ježišovo varovanie: „Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“ Ľudstvo čaká od vášho spoločenstva Božiu odpoveď na potreby a utrpenie ľudstva, ale ak vy, ktorým bolo odovzdané toto posolstvo, ak vy, ktorí ste ho prijali, ho nepraktizujete, alebo ešte horšie, svojim správaním ste v rozpore s posolstvom, ktorému ste uverili, hovorí Ježiš, zaslúžite si pohŕdanie ľudí, zaslúžite si byť vyhodení von.
Teraz nasleduje pozitívna stránka veci: „Vy ste svetlo sveta“. Ježiš hovorí, že keď jeho učeníci prijímajú blahoslavenstvá, to je tá pozitívna stránka, sú svetlom, ktoré osvecuje svet, a „mesto postavené na návrší sa nedá ukryť“. Toto mesto, ktoré stojí na vrchu a je svetlom sveta, v kultúre tej doby bol Jeruzalem, Božie mesto. S Ježišom však už niet mesto, svätyňa, kde ľudia musia prísť, ale spoločenstvo, ktoré musí priniesť svetlo tam, kde je tma.
Ježiš pokračuje: „Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu“. Čo je merica? Jedná sa o nádobu, ktorá sa v tých časoch používala na meranie, alebo zbieranie obilia. Ježiš teda hovorí: Táto lampa sa nedáva pod nádobu (mericu), ak ju dáte pod nádobu (mericu) lampa stratí svoje svetlo zhasne, „ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome“. Merica tak predstavuje schopnosť spoločenstva k štedrosti, veľkorysosti, dávaniu, pričom merica nemá zakrývať svetlo, ale musí byť vyjadrením tohto svetla. Ježiš tak ukazuje, kto a akým spôsobom je svetlom sveta: Je to ten, kto prostredníctvom veľkorysého daru vlastného života, čiže toho, čím je a čo má, odpovedá na Ježišovo pozvanie, ktoré urobil na začiatku 5. kapitoly u Matúša, s ponukou prijať prvé blahoslavenstvo.
Ježiš pokračuje: „Nech tak svieti vaše svetlo“, už to nie je Ježišovo svetlo, je to svetlo ľudí. Ježiš pozýva každú osobu, aby prostredníctvom praktizovanej štedrosti, ktorá sa rodí z vernosti blahoslavenstvám sa stala plnou svetla. Keď chceme o niekom povedať, že je dobrý a dať ho za príklad, používame slovné spojenie: je žiarivým príkladom. Čo to znamená? Že vyžaruje svetlo.
Ježiš tak žiada spoločenstvo: „pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky“, je tu teda podobnosť, ktorá dáva do súvislosti „vaše svetlo“ a „vaše dobré skutky“: svetlo prichádza z dobrých skutkov, z dávania života, z darovania sa druhým, „a oslavovali“ a tu pozor, evanjelista hovorí: „vášho Otca“, pretože neskôr, v polemike s farizejmi, Ježiš vyzve k ostražitosti pred týmito zbožnými, nábožensky založenými ľuďmi, ktorí konajú svoje dobré skutky preto, aby ich ľudia chválili, oslavovali. Nie, Ježiš hovorí, že keď ľudia uvidia vaše dobré skutky, budú oslavovať vášho Otca, „ktorý je na nebesiach“. Toto je po prvý raz, čo sa v Evanjeliu podľa Matúša objaví pojem Otec. Otec bude Božie meno v kresťanskom spoločenstve, otec v kultúre tej doby je ten, kto dáva život. Teda prostredníctvom dávania života druhým, skrze dar seba samého, čiže toho, čím som a čo mám, sa zjavuje Božia prítomnosť vo vnútri spoločenstva a v spoločnosti.