FARNOSŤ
Detvianska Huta
Evanjelium zo 7. nedeli v Cezročnom období v roku B hovorí o vynaliezavosti ľudského rozumu. Štyria ľudia, ktorí sa nedali odradiť ani neprístupným miestom, kde bol Ježiš, ani veľkým počtom ľudí, a azda ani tými, ktorí ich k Ježišovi nechceli (alebo nemohli) pustiť bližšie.
Evanjelium sa začína slovami „ľudia sa dopočuli, že je v dome“ (Mk 2, 1b). Poukazuje sa na potrebu svedectva vo viere. Ak by títo ľudia nepočuli iných hovoriť o Ježišovi, nevyhľadávali by ho. A my sme počuli, že sa ich zišlo toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi (porov. Mk 2, 2a). Ľudia počuli o Ježišovi, hľadali ho, a keď ho našli, zostávali s nim. „A on im hlásal slovo“ (Mk 2, 2b).
Tu prichádzajú muži a na nosidlách nesú ochrnutého človeka a chcú sa dostať dovnútra. Keďže sa im to nedarilo, využili svoju kreatívnosť a chorého človeka spustili cez strechu. V evanjeliu podľa Lukáša nachádzame slovné spojenie „priamo pred Ježiša“ (Lk 5, 19b). V slovenskom texte máme neúplný preklad. V gréčtine je nielen „pred Ježiša“, ale gr. eis to meson – doprostred (do stredu) pred Ježiša. V našom preklade sa stratilo toto spojenie „do stredu“. V biblickom ponímaní, totiž, dať niečo „do stredu“ znamená: upriamiť na to pozornosť. Už nie je dôležitý veľký zástup, ktorý sa tlačil okolo Ježiša a stál vonku pred domom. Teraz je stredobodom len Ježiš a tento ochrnutý človek.
Hoci by sme čakali, že Ježiš ochrnutému adresuje slová o uzdravení, on hovorí: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2, 5b) – namiesto uzdravenia, odpúšťa hriechy. Ďalej, keď hovorí: „Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ (teraz by sme čakali slová o odpustení hriechov), Ježiš povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov“ (Mk 2, 11) – namiesto odpustenia, robí gesto uzdravenia. Boh keď odpúšťa, zároveň i lieči zranenú dušu.
Ježišova otázka: „Čo je ľahšie povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘?“ (Mk 2, 9), môže byť smerovaná k farizejom skôr ako otázka, dotýkajúca sa špeciálne ich srdca s pomiešanými hodnotami: „Čo je ľahšie pre vás, aby ste pochopili a prijali: Boha ako odpúšťajúceho otca, alebo Boha ako lekára?“ Farizeji a zákonníci sa majú presvedčiť, že Boh môže konať vo vnútornom fóre (odpúšťajú sa ti hriechy) i vo vonkajšom fóre (vstaň, vezmi si lôžko a choď domov).
Dnešné evanjelium sa dotýka minimálne štyroch osôb (skupín):
1. chorého, ktorý vstal a uzdravený odišiel;
2. ľudí, ktorí sa divili a velebili Boha slovami: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli“ (Mk 5, 12b);
3. dotýka sa aj samotných farizejov, ktorými (dúfajme) Ježišova otázka aspoň trošku otriasla;
4. a napokon sa evanjelium dotýka aj nás. Je pre nás výzvou: byť vynaliezaví a nedať sa odradiť ani nezdarom ani nepochopením ľudí.
Ľubomír Majtán, in: http://www.postoy.sk/boh_odpusta_aj_lieci