FARNOSŤ
Detvianska Huta
Pamätám si na jednu štúdiu, ktorú som čítala na internete. Hovorilo sa v nej o človeku a slovách, ktoré najmenej radi používame. Čo myslíte, ktoré tam patrili? Ja Vám to prezradím. Slová ocenenia (ďakujem, prosím), slová chvály (výborná práca), slová sebakritiky (spravil som chybu), slová odpustenia (prepáč, odpusť).
Odpúšťam. Skúste si odpovedať sami pre seba, ako často používate toto slovo. Často? Nikdy? Je ťažké skloniť hlavu, je ťažké nájsť na sebe chybu, je ťažké priznať si vlastnú slabosť a je ťažké poprosiť o odpustenie. Ťažšie je však odpustiť. Niekto však vie. Vie aké dôležité je odpúšťať, hlavne vtedy, ak niekto o odpustenie stojí. Ježiša v dnešnom príbehu nezaujímalo, kto k nemu prichádza. Koho k nemu spúšťajú. Nepotreboval, aby sa ospravedlňoval. On videl vieru, videl odhodlanie a stačilo mu to, aby riekol: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ Nemal to byť dôkaz pre farizejov a zákonníkov, mal to byť prejav a skutok „Veľkého človeka“. Nie však veľkého slovami a skutkami, ale veľkého svojim srdcom a neskonalou vierou v nás. V nás ľudí. Nesklamme ho!
Plug and pray:
Ty Pane, nám každý deň dávaš novú šancu popasovať sa s našimi životmi. Daj, aby posilnení tvojim príkladom sme dokázali, že sme hodní tvojej lásky.
V akcii:
Nie nie, dnes nebudeme odpúšťať. Dnes by sme sa mali skôr zamyslieť nad tým, čo všetko nám už musel Boh odpustiť. Porozmýšľaj nad tým a na záver dňa mu môžeš za to všetko poďakovať!
Bonus:
Tak, ako nám Boh znovu a znovu odpúšťa, aj my by sme sa mali naučiť odpúšťať. Nech ti je dnešné bonusové video inšpiráciou 🙂
Monika T.