FARNOSŤ
Detvianska Huta
Bozk, zrada, zúfalstvo, odovzdanosť, posledné stretnutia, pokora…
Ježiš si na tento deň naložil akosi veľa. A my sa často sťažujeme, keď sa nevieme rozhodnúť, keď nám priatelia podkopnú nohy, keď nám niečo nevychádza. A pritom netreba tak veľa. Len nechať všetko v tých najistejších rukách. V rukách Boha.
Presne tak, ako to urobil Ježiš vtedy v Getsemanskej záhrade. Na jednej strane sa uňho prejavila ľudskosť. Plakal, prosil, bol zúfalý…Na druhej strane neskutočná božskosť. Veril…
„Otče, vezmi odo mňa tento kalich, no nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane“. Kalich, ktorý predstavuje utrpenie. Vedel, čo všetko ho čaká a neutiekol. Vedel, že o chvíľu mu Judáš venuje bozk, ktorým odsúdi nie len Jeho, ale aj seba. Vedel, že o niekoľko hodín Ho čaká cesta s krížom, na ktorom je každý z nás. Vedel, že sa mu budú smiať, pľuť naňho, losovať o jeho odev. Vedel všetko a predsa prijal vôľu svojho Otca. Predtým sa však chcel „rozlúčiť“. Chcel, aby Jeho učeníci pokračovali v tom, čo začal. Preto urobil gesto, ktoré zarazilo viacerých. Pokoril sa, sklonil sa nad nimi a umyl im nohy.
Láska, ktorá sa pokorila. Láska, ktorá prešla až za hranice svojho pohodlia. Láska, ktorá kvôli tebe vydýchla.
Plug and pray: Pane Ježišu, v tento deň si spomíname na stanovenie sviatosti kňazstva. Modlíme sa dnes za všetkých kňazov. Daj, aby sme v nich naozaj mohli uvidieť Teba. A zároveň myslíme na všetkých tých, ktorí sa pre kňazské povolanie rozhodujú, aby dokázali toto rozhodnutie vložiť do Tvojich rúk.
V akcii: Dnes sa pokúsim svojim správaním „umyť nohy“ blízkym. S pokorou počúvnem ich prosby alebo venujem im milé slovo, namiesto uštipačnej poznámky. Veď láska je vtedy láskou, keď siaha až za hranice nášho pohodlia.
Bonus: „Nie moja, ale Tvoja vôľa…“
Beáta C.
