FARNOSŤ
Detvianska Huta
Už je to za nami!
Štyridsaťdňové pôstne snaženie byť lepším, veľkopiatočná dramatická smrť Pána Ježiša, akési ticho Bielej soboty a za tým všetkým to najpodstatnejšie – vzplanutie veľkej radosti zo zmŕtvychvstania nášho Pána. Možno sa aj ty na tieto dni pozeráš podobne. Zasmútili sme si, aj sme sa zaradovali.Až príliš nápadne sa to podobá na kolobeh nášho života. Raz sme dole, raz sme hore, ako sa hovorí. Ale uspokojíme sa s takýmto povrchným ponímaním života?
Po prečítaní dnešného evanjelia a jedného mailu od môjho spoluanimátora som si uvedomil, že ja to takto pasívne brať nechcem. Ako mladý kresťan by som mal byť niečím, ba niekým, viac. V maile bola táto myšlienka: „Boh ma volá k tomu, aby som mu dovolil cezo mňa zjaviť sa ostatným.“
Fíha, to aj mňa môže Boh použiť, aby som ho dal spoznať svojim blížnym? Ja hriešny? Áno. Len s ním musím chcieť byť v kontakte cez Eucharistiu, Sväté písmo, modlitbu, ale aj sviatosť zmierenia. Musím milovať. Potom to pôjde. A to dnešné: “Nebojte sa! Choďte…“ z úst samotného Vzkrieseného je celkom silná výzva, nie?
Tak sa nebojme a s veľkonočnou radosťou prinášajme Krista po celý rok presne tam, kde práve sme.
Plug and pray: Vzkriesený Kriste, buď mojím najlepším priateľom, ktorému budem dôverovať v dobrom aj zlom, keď som „hore aj dole“, aby som si uvedomoval, že tajomstvá Veľkej noci som povolaný žiť po celý život v službe blížnym.
V akcii: Už dnes si všimnem človeka, ktorý práve potrebuje zažiť Božiu lásku a prejavím mu ju drobným dobrým skutkom. Budem sa snažiť, aby každý zo mňa cítil radosť , ktorá pramení v Zmŕtvychvstalom Ježišovi.
Bonus: Aleluja!!!
Janči H.
