FARNOSŤ
Detvianska Huta
Dvanásť priateľov sedí okolo stola, no tu zrazu:
jeden odchádza a zrádza,
jeden sľubuje a sľuby nesplní,
jeden sa pýta a nerozumie,
ostatní v rozpakoch sledujú a nechápu…
A ešte je tu Jeden, ten, ktorý to celé spískal, ktorý všetko zariadil, ktorý všetkých pohostil, po tom, všetkom čo vysvetľoval, učil, pomáhal, uzdravoval, kázal, po tom ako miloval…
Ježiš dnes necháva zájsť naše slabosti, našu neschopnosť až moc ďaleko…! Dnes sa to spustilo, zradou, ktorou sa začína naše vykúpenie, zradou, ktorou sa začala naša cesta ku slobode. Sme slobodní, no tento dar stál priveľa!
Uvedomujem si to vôbec, pri šomraní, že niekedy musím „strpieť“: učiteľov, rodičov, školu, kolegov, deti…dlhý rad, neodbytného suseda, spolubývajúceho, čakanie na autobus? Vážim si slobodu kúpenú životom, keď riešim malicherné veci? Keď sľubujem hory doly, aspoň za E-čko zo skúšky, za zmierenie sa s priateľom, za dobre zahraný zápas, za deň v práci bez problémov? Ježiš na seba nechal doľahnúť všetko…tak prečo ja nemôžem aspoň niečo, bez zbytočných rečí… prečo neďakujem, prečo sa tak intenzívne nemodlím aj vtedy keď nič nepotrebujem?
Plug & pray: Pane Ježišu, dnes ti chcem tak zvlášť ďakovať, že si na seba nechal doľahnúť všetku moju neschopnosť, moje chyby, moje slabosti a neodporoval si, nehádal si sa, nekričal si… ale z lásky ku mne si sa dobrovoľne vydal na cestu – až na kríž. Odpusť mi prosím všetky moje hoc malé, denné zrady, keď si namiesto teba, volím seba.
V akcii: Čo tak dnes prijať čosi nepríjemné s láskou, z vďačnosti Kristovi za vykúpenie?
Bonus: Posledná večera alebo aj Posledná večera
Evanjelium: Jn 13, 21-33.36-38
Danielle
